-Copyright (c) 1985 Free Software Foundation, Inc; podmienky pozri na konci.
-Do èe¹tiny prelo¾il Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>.
-Do slovenèiny prelo¾il Miroslav Va¹ko <vasko@debian.cz>
+Copyright (c) 1985 Free Software Foundation, Inc; podmienky pozri na konci.
+Do èe¹tiny prelo¾il Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>, do slovenèiny Miroslav
+Va¹ko <zemiak@zoznam.sk>.
Máte pred sebou tútorial k Emacsu.
Príkazy Emacsu v¹eobecne vyu¾ívajú klávesu CONTROL (obèas oznaèovanú ako CTRL
-alebo CTL) alebo klávesu META (obèas oznaèovanú EDIT alebo ALT). Aby sme
-tieto názvy nemuseli stále písa» v plnom znení, budeme pou¾íva» nasledujúce
-skratky:
-
+alebo CTL) alebo klávesu META (obèas oznaèovanú EDIT alebo ALT). Aby sme tieto
+názvy nemuseli stále písa» v plnom znení, budeme pou¾íva» nasledujúce skratky:
C-<chr> znamená podr¾a» klávesu CONTROL a stlaèi» znak <chr>.
Teda C-f znamená: podr¾te klávesu CONTROL a stlaète f.
M-<chr> znamená podr¾a» klávesu META, EDIT alebo ALT a stlaèi» <chr>.
oznaèova» <ESC>.
Dôle¾itá poznámka: prácu s Emacsom ukonèíte stlaèením C-x C-c (dva znaky).
-Znaky ">>" na µavom okraji oznaèujú miesta, kde si máte vyskú¹a» príkaz.
-Napríklad:
+Znaky ">>" na µavom okraji oznaèujú miesta, kde si máte vyskú¹a» príkaz. Napr.:
<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
[Prostredná èas» obrazovky je prázdna zámerne. Text pokraèuje ni¾¹ie.]
>> Teraz stlaète C-v (view next screen) pre posun na ïal¹iu obrazovku.
z predchádzajúcej obrazovky; to poskytuje urèitú náväznos» pri postupnom
èítaní textu.
-Prvá vec, ktorú potrebujete vedie» je, ako sa v textu pohybova»
+Prvá vec, ktorú potrebujete vedie» je, ako sa v texte pohybova»
z jedného miesta na druhé. U¾ viete, ako sa posunú» o jednu obrazovku
vpred, pomocou C-v. Na prechod o obrazovku spä» pou¾ite M-v
(podr¾te klávesu META a stlaète v alebo stlaète <ESC>v ak
Na prezeranie obrazovkových stránok sú u¾itoèné nasledujúce príkazy:
- C-v posuv o obrazovku vpred
+ C-v Posuv o obrazovku vpred
M-v Posuv o obrazovku spä»
C-l Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie celého textu,
pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky.
- (Ide o control-L a nie control-1.)
+ (Ide o Control-L a nie Control-1.)
>> Nájdite kurzor a zapamätajte si, aký je okolo neho text.
Potom stlaète C-l.
Nájdite kurzor znovu a v¹imnite si, ¾e je okolo neho ten istý text.
+Na pohyb po celých obrazovkách mô¾ete tie¾ pou¾i» klávesy PageUp a PageDown,
+ak ich Vá¹ terminál má, ale pre pohyb sú efektívnej¹ie klávesy C-v a M-v.
* ZÁKLADNÉ OVLÁDANIE KURZORU
----------------------------
vyvolaním príkazu. Ak máte META (alebo EDIT èi ALT) klávesu, existuje
alternatívna mo¾nos» zadania numerického argumentu: pridr¾te klávesu META
a stlaète príslu¹né èíslice. Doporuèujeme nauèi» sa C-u metódu,
-preto¾e tá funguje na akomkoµvek terminále.
+preto¾e tá funguje na akomkoµvek terminále. Èíselný argument sa tie¾ nazýva
+"prefixový argument", preto¾e ho pí¹ete e¹te pred príkazom, na ktorý sa
+vz»ahuje.
Napríklad C-u 8 C-f vykoná presun o osem znakov vpred.
-Väè¹ina príkazov pou¾íva numerický argument ako opakovaè. Isté
-výnimoèné príkazy ho pou¾ívajú iným spôsobom. Medzi tieto výnimky patrí
-C-v a M-v. Ak dostanú numerický argument, posunú obrazovku hore
-alebo dole o zodpovedajúci poèet riadkov namiesto obrazoviek. Napríklad
-C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.
+>> Skúste pou¾i» C-n alebo C-p s numerickým argumentom, na presun kurzoru
+ k tomuto riadku s jediným príkazom.
+
+Väè¹ina príkazov pou¾íva numerický argument ako opakovaè, ale niektoré príkazy
+ho pou¾ívajú iným spôsobom. Zopár príkazov (ale ¾iaden z tých, ktoré ste sa
+doteraz nauèili) ho pou¾íva ako príznak -- prítomnos» èíselného argumentu bez
+ohµadu na jeho hodnotu spôsobí, ¾e sa príkaz správa ináè.
+
+Iným druhom výnimky sú C-v a M-v. Ak dostanú numerický argument, posunú
+obrazovku hore alebo dole o zodpovedajúci poèet riadkov namiesto obrazoviek.
+Napríklad C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.
>> Skúste teraz stlaèi» C-u 8 C-v.
Teda vlo¾enie Control-x nasledované èíslicou 1. C-x 1 roz¹íri okno
obsahujúce kurzor cez celú obrazovku. Zru¹í to v¹etky ostatné okná.
+>> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l
>> Stlaète Control-h k Control-f.
Pozorujte, ako sa aktuálne okno zmen¹í a objaví sa nové okno
kvôli zobrazeniu dokumentácie pre príkaz Control-f.
>> Stlaète C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokumentáciou zmizne.
+Tento príkaz sa odli¹uje od u¾ nauèených príkazov tým, ¾e pozostáva z dvoch
+znakov. Zaèína znakom CONTROL-x. Exostuje celá séria príkazov zaèínajúcich
+na CONTROL-x; veµa z nich sa týka okien, súborov, bufferov a súvisiacich vecí.
+Tieto príkazy pozostávajú z dvoch, troch alebo ¹tyroch znakov.
+
* VKLADANIE A MAZANIE
---------------------
ako A, 7, *, atï., sú Emacsom chápané ako text a vkladané okam¾ite.
Pre vlo¾enie znaku nového riadku stlaète <Return> (klávesu Enter).
-Posledný znak, ktorý ste napísali, mô¾ete zmaza» stlaèením <Delete>.
-<Delete> je klávesa, ktorá mô¾e by» na klávesnici oznaèená "Del".
-V niektorých prípadoch ako <Delete> slú¾i klávesa "Backspace", av¹ak nie
-v¾dy!
+Posledný znak, ktorý ste napísali, mô¾ete zmaza» stlaèením <Delback>.
+<Delback> je klávesa na klávesnici -- tá istá, ktorú normálne pou¾ívate na
+zmazanie naposledy napísaného znaku. Je to zvyèajne veµká klávesa pár riadkov
+nad klávesou <Return>, a je väè¹inou oznaèovaná ako "Delete", "Del" alebo
+"Backspace".
-V¹eobecnej¹ie, <Delete> ma¾e znak bezprostredne pred momentálnou pozíciou
-kurzoru.
+Ak je veµká klávesa na tom mieste oznaèená ako "Backspace", potom je to ona,
+ktorú budete pou¾íva» ako <Delback>. Mô¾e tam by» niekde inde e¹te klávesa
+oznaèená ako "Delete", ale to nie je <Delback>.
+
+V¹eobecne, <Delback> ma¾e znak bezprostredne pred momentálnou pozíciou kurzoru.
>> Vykonajte to teraz -- napí¹te niekoµko znakov a potom ich zma¾te
- niekoµkými stlaèeniami <Delete>. Nebojte sa zmien v tomto súbore;
+ niekoµkými stlaèeniami <Delback>. Nebojte sa zmien v tomto súbore;
originálny tútorial sa nezmení. Toto je Va¹a osobná kópia.
-Keï sa riadok textu zväè¹í natoµko, ¾e presiahne jeden riadok obrazovky,
-je zobrazený na viacerých riadkoch obrazovky. Riadok textu, ktorý pokraèuje na
-ïal¹om riadku obrazovky, je indikovaný spätným lomítkom ("\") na pravom
-okraji obrazovky.
+Keï sa riadok textu zväè¹í natoµko, ¾e presiahne jeden riadok obrazovky, je
+zobrazený na viacerých riadkoch obrazovky. Riadok textu, ktorý pokraèuje na
+ïal¹om riadku obrazovky, je indikovaný spätným lomítkom ("\") (alebo, ak
+pou¾ívate grafický systém, malá zakrivená ¹ípka) na pravom okraji obrazovky.
>> Vkladajte text, pokiaµ nedosiahnete pravého okraju, a pokraèujte vo
vkladaní. Objaví sa Vám pokraèovací riadok.
->> Pou¾ite <Delete> pre zmazanie textu, pokiaµ se riadok textu opä» nevojde na
+>> Pou¾ite <Delback> pre zmazanie textu, pokiaµ se riadok textu opä» nevojde na
jeden riadok obrazovky. Pokraèovací riadok zmizne.
Znak nového riadku mô¾ete zmaza» ako ktorýkoµvek iný znak. Zmazanie
riadku. Ak je výsledný riadok príli¹ dlhý na to, aby sa vo¹iel na ¹írku
obrazovky, bude zobrazený pokraèovacím riadkom.
->> Presuòte kurzor na zaèiatok riadku a stlaète <Delete>. To tento
+>> Presuòte kurzor na zaèiatok riadku a stlaète <Delback>. To tento
riadok spojí s riadkom predchádzajúcim.
>> Stlaète <Return> pre znovuvlo¾enie zmazaného znaku nového riadku.
opravova» chyby. Mô¾ete ale tie¾ maza» text po slovách alebo po riadkoch.
Tu je zhrnutie operácií pre mazanie textu:
- <Delete> Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
+ <Delback> Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
C-d Zmazanie znaku nasledujúceho za kurzorom
- M-<Delete> Zru¹enie slova bezprostredne pred kurzorom
+ M-<Delback> Zru¹enie slova bezprostredne pred kurzorom
M-d Zru¹enie slova nasledujúceho za kurzorom
C-k Zru¹enie textu od pozície kurzoru do konca riadku
M-k Zru¹enie textu do konca aktuálnej vety
-V¹imnite si, ¾e <Delete> a C-d, resp. M-<Delete> a M-d, roz¹irujú
-paralelu zaèatú C-f a M-f (pravda, <Delete> naozaj nie je control
-znak, ale s tým sa nebudeme trápi»). C-k a M-k sú ako C-e a M-e v zmysle
-vz»ahu riadkov k vetám.
+V¹imnite si, ¾e <Delback> a C-d, resp. M-<Delback> a M-d, roz¹irujú paralelu
+zaèatú C-f a M-f (pravda, <Delback> naozaj nie je control znak, ale tým sa
+nebudeme trápi»). C-k a M-k sú ako C-e a M-e v zmysle vz»ahu riadkov k vetám.
¥ubovoµnú èas» buffera mô¾ete zru¹i» aj nasledujúcim spôsobom. Presuòte sa
na koniec tejto èasti a stlaète C-@ alebo C-SPC (µubovoµnú z týchto
kombinácií). (SPC znamená medzerník.) Presuòte sa na druhý koniec tejto
èasti a stlaète C-w. Text medzi týmito pozíciami bude zru¹ený.
->> Presuòte kurzor na písmeno L na zaèiatku predchádzajúceho odstavca.
+>> Presuòte kurzor na písmeno ¥ na zaèiatku predchádzajúceho odstavca.
>> Stlaète C-SPC. Emacs by mal zobrazi» v spodnom riadku obrazovky správu
"Mark set".
>> Presuòte kurzor na písmeno c v slove "koniec" na druhom riadku
zistili, ¾e va¹e úpravy boli chybné.
Keï sa pozriete do dolnej èasti obrazovky, uvidíte riadok, ktorý zaèína a
-konèí pomlèkami a na zaèiatku má "2J:-- TUTORIAL.sk" alebo nieèo podobného.
+konèí pomlèkami a na zaèiatku má "--:-- TUTORIAL.sk" alebo nieèo podobného.
Táto èas» obrazovky obvykle obsahuje meno súboru, ktorý je práve
nav¹tívený. Akurát teraz máte nav¹tívený súbor nazvaný "TUTORIAL.sk",
ktorý je Va¹ou osobnou èmáraciou kópiou tútorialu Emacsu. Keï v Emacse
vyhµadáte súbor, jeho meno sa objaví presne na tom mieste.
-Príkazy pre vyhµadávanie a ukladanie súborov sa na rozdiel od ostatných
-príkazov, ktoré ste sa zatiaµ nauèili, skladajú z dvoch znakov. Oba
-zaèínajú znakom Control-x. Existuje celá sada príkazov zaèínajúcich na
-Control-x; veµa z nich pracuje so súbormi, buffermi a podobnými vecami.
-Tieto príkazy sú dlhé dva, tri alebo ¹tyri znaky.
-
Ïal¹ou vecou súvisiacou s príkazom pre vyhµadanie súboru je to, ¾e musíte
poveda», ktoré meno súboru chcete. Hovoríme, ¾e príkaz "èíta argument
z terminálu" (v tomto prípade je argumentom meno súboru). Potom, èo
príkaz C-x C-f, ktorý minibuffer pou¾il. Tak¾e nevyhµadáte ¾iadny
súbor.
-Po napísaní mena súboru stlaète <Return>.
+Po napísaní mena súboru stlaète <Return> na jeho ukonèenie.
Príkaz C-x C-f potom zaène pracova» a vyhµadá súbor, ktorý ste zvolili.
Po skonèení príkazu C-x C-f minibuffer zmizne.
-Po malej chvílke sa obsah súboru objaví na obrazovke a mô¾ete ho
+Po malej chvíli sa obsah súboru objaví na obrazovke a mô¾ete ho
editova». Keï chcete zmeny natrvalo ulo¾i», pou¾ite príkaz
C-x C-s Ulo¾enie súboru
>> Skúste teraz C-x C-b.
-Uvidíte, ¾e ka¾dý buffer má v zozname meno a mô¾e tam ma» tie¾ meno
-súboru, ktorého text obsahuje. Niektoré buffery nezodpovedajú súborom.
-Napríklad buffer pomenovaný "*Buffer List*" nemá ¾iadny súbor. Je to
-buffer, ktorý obsahuje zoznam bufferov vytvorený pomocou C-x C-b.
-AKÝKO¥VEK text, ktorý vidíte v emacsovom okne, je v¾dy súèas»ou
-nejakého bufferu.
+Uvidíte, ¾e ka¾dý buffer má v zozname meno a mô¾e tam ma» tie¾ meno súboru,
+ktorého text obsahuje. AKÝKO¥VEK text, ktorý vidíte v emacsovom okne, je v¾dy
+súèas»ou nejakého bufferu.
>> Stlaète C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov.
+Ak máte niekoµko bufferov, iba jeden z nich je "aktuálny". Je to ten buffer,
+ktorý práve upravujete. Ak chcete upravova» iný buffer, musíte sa doòho
+"prepnú»". Ak sa chcete prepnú» do bufferu so súborom, mô¾ete ho znova otvori»
+príkazom C-x C-f. Ale existuje jednoduch¹í spôsob: pou¾ite príkaz C-x b. Pri
+tomto príkaze musíte napísa» meno bufferu.
+
+>> Napí¹te C-x b foo <Return> na vrátenie sa do bufferu "foo", ktorý uchováva
+ text súboru "foo". Potom napí¹te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrátenie sa
+ do tohto návodu.
+
+Väè¹inu èasu, meno bufferu je také isté ako meno súboru (bez názvu adresára).
+Ale nie je to v¾dy pravda. Zoznam bufferov vytvorený s C-x C-b v¾dy uká¾e mená
+ka¾dého bufferu.
+
+HOCAKÝ text, ktorý vidíte v okne Emacsu je v¾dy èas» nejakého bufferu.
+Niektoré buffery nezodpovedajú súborom. Napríklad, buffer pomenovaný
+"*Buffer List*" nemá ¾iadny súbor. Je to buffer, ktorý obsahuje zoznam
+bufferov, vytvorený pomocou C-x C-b. Buffer nazvaný "*Messages*" tie¾
+nezodpovedá súboru¨obsahuje správy, ktoré sa objavili na spodnom riadku poèas
+vá¹ho sedenia s Emacsom.
+
+>> Napí¹te C-x b *Messages* <Return> a pozrite sa na buffer so správami. Potom
+ napí¹te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrátenie sa do tohto návodu.
+
Ak zmeníte text jedného súboru a potom vyhµadáte iný súbor,
nespôsobí to ulo¾enie prvého súboru. Jeho zmeny zostávajú v Emacse
uchované v jemu zodpovedajúcom buffere. Vytvorenie a úprava druhého
Emacsu. V tom prípade je obvyklou cestou návratu zo subshellu do Emacsu
shellový príkaz `exit'.
-Chvíle pre pou¾itie C-x C-c nastane, keï sa chystáte odhlási» sa zo
+Chvíµa pre pou¾itie C-x C-c nastane vtedy, keï sa chystáte odhlási» sa zo
systému. Správne je to tie¾ pri ukonèovaní Emacsu vyvolaného po¹tovým
-programom a rôznymi inými utilitami, preto¾e tie nemusia vedie», ako si
-poradi» s pozastavením Emacsu. Napriek tomu za normálnych okolností, pokiaµ
-sa nechystáte odhlási», je lep¹ie Emacs pozastavi» pomocou C-z ako ho
-ukonèi».
+programom a rôznymi inými utilitami, preto¾e tie nemusia vedie», ako si poradi»
+s pozastavením Emacsu. Napriek tomu za normálnych okolností, pokiaµ sa
+nechystáte odhlási», je lep¹ie Emacs pozastavi» pomocou C-z ako ho ukonèi».
Existuje mnoho C-x príkazov. Tu je zoznam tých, ktoré ste sa u¾ nauèili:
C-x C-s Ulo¾enie súboru
C-x C-b Zoznam bufferov
C-x C-c Ukonèenie Emacsu
+ C-x 1 Zru¹enie v¹etkých okien okrem jedného
C-x u Undo
-Pomenované eXtended príkazy sú príkazy, ktoré sú pou¾ívané e¹te
-menej, alebo príkazy, ktoré sú pou¾ívané iba v istých módoch.
-Príkladom je príkaz replace-string, ktorý globálne nahradí jeden re»azec
-iným. Keï stlaèíte M-x, vypí¹e sa na spodnom riadku obrazovky prompt
-M-x a vy by ste mali zada» meno príkazu; v tomto prípade
-"replace-string". Jednoducho napí¹te "repl s<TAB>" a Emacs názov doplní.
-Skonèite zadávanie mena príkazu pomocou <Return>.
+Pomenované eXtended príkazy sú príkazy, ktoré sú pou¾ívané e¹te menej, alebo
+príkazy, ktoré sú pou¾ívané iba v istých módoch. Príkladom je príkaz
+replace-string, ktorý globálne nahradí jeden re»azec iným. Keï stlaèíte M-x,
+vypí¹e sa na spodnom riadku obrazovky prompt M-x a vy by ste mali zada» meno
+príkazu; v tomto prípade "replace-string". Jednoducho napí¹te "repl s<TAB>"
+a Emacs názov doplní. (<TAB> je klávesa Tab, be¾ne sa nachádza nad klávesou
+CapsLock alebo Shift na µavom okraji klávesnice.) Skonèite zadávanie mena
+príkazu pomocou <Return>.
Príkaz replace-string vy¾aduje dva argumenty -- re»azec, ktorý má by»
nahradený, a re»azec, ktorý ho má nahradi». Ka¾dý argument musíte
periodicky zapisuje "auto save" súbor pre ka¾dý súbor, ktorý
editujete. Meno auto save súboru má na zaèiatku a na konci #;
napríklad ak sa Vá¹ soubor nazýva "hello.c", jeho auto save
-súbor sa nazýva "#hello.c#". Ak súbor ulo¾íte normálnym spôsobem,
+súbor sa nazýva "#hello.c#". Ak súbor ulo¾íte normálnym spôsobom,
Emacs auto save súbor zma¾e.
Ak nastane pád systému, mô¾ete svoje úpravy obnovi» z auto-save
-------------
Keï Emacs vidí, ¾e pí¹ete príkazy pomaly, ukazuje Vám ich v spodnej
-èasti obrazovky v oblasti nazývanej "echo oblast". Echo oblas» obsahuje
+èasti obrazovky v oblasti nazývanej "echo oblas»". Echo oblas» obsahuje
dolný riadok obrazovky.
("mode line").
Stavový riadok vraví nieèo ako:
-2J:** TUTORIAL.sk (Fundamental)--L670--58%----------------
+--:** TUTORIAL.sk (Fundamental)--L670--58%----------------
Tento riadok podáva u¾itoènú informáciu o stave Emacsu a texte, ktorý
editujete.
--Bot--. Ak sa dívate na tak malý text, ¾e sa celý vojde na obrazovku,
stavový riadok vraví --All--.
+Písmeno L a èíslice oznaèujú pozíciu iným spôsobom, udávajú riadok, na ktorom
+sa nachádza kurzor.
+
Hviezdièky blízko zaèiatku znamenajú, ¾e ste text zmenili. Tesne po
vyhµadaní alebo ulo¾ení súboru v tejto èasti stavového riadku nie sú ¾iadne
hviezdièky, iba pomlèky.
prepnú». Napríklad M-x fundamental-mode je príkaz pre prepnutie sa do
Fundamental módu.
-Ak sa chystát meni» slovenský text, ako napríklad tento súbor,
-pravdepodobne by ste mali pou¾i» Text mód.
->> Napí¹te M-x text-mode<Return>.
+Ak sa chystát meni» normálny text, ako napríklad tento súbor, pravdepodobne by
+ste mali pou¾i» Text mód.
+> Napí¹te M-x text-mode <Return>.
Nebojte sa, ¾iadny z príkazov, ktoré ste sa nauèili, chovanie Emacsu nijako
významne nezmení. Mô¾ete si ale v¹imnú», ¾e M-f a M-b teraz pracujú
20. znakoch. Potom nastavte okraj spä» na 70 opätovným pou¾itím
C-x f.
-Ak spravíte zmeny uprostred odstavca, Auto Fill mód ho nepreformátuje.
+Ak spravíte zmeny uprostred odstavca, Auto Fill mód ho
+nepreformátuje.
Pre preformátovanie odstavca stlaète M-q (Meta-q) s kurzorom vnútri
odstavca.
slovo 'kurzor'. Po ka¾dom písmene si v¹imnite, èo sa deje s kurzorom.
Teraz ste vyhµadali "kurzor" prvý krát.
>> Stlaète C-s znova, aby ste na¹li ïal¹í výskyt slova "kurzor".
->> Teraz ¹tyri krát stlaète <Delete> a pozerajte, ako sa kurzor
+>> Teraz ¹tyri krát stlaète <Delback> a pozerajte, ako sa kurzor
presúva.
>> Stlaète <RET> pre ukonèenie hµadania.
vyhµadajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále
Emacsu radu, ako obís» túto "vlastnos»".
-Ak uprostred inkrementálneho hµadania stlaèíte <Delete>, uvidíte,
+Ak uprostred inkrementálneho hµadania stlaèíte <Delback>, uvidíte,
¾e posledný znak v hµadanom re»azci zmizne a hµadanie sa vracia na posledné
miesto hµadania. Predpokladajme napríklad, ¾e ste napísali "c", aby ste
na¹li prvý výskyt "k". Ak teraz stlaèíte "u", kurzor sa presunie na
-prvý výskyt "ku". Teraz stlaète <Delete>. To vyma¾e "u" z hµadaného
+prvý výskyt "ku". Teraz stlaète <Delback>. To vyma¾e "u" z hµadaného
re»azca a kurzor sa presunie spä» na prvý výskyt "k".
Ak uprostred hµadania stlaèíte control alebo meta znak (s niekoµkými
Jednou z pekných vlastností Emacsu je to, ¾e mô¾e na obrazovke zobrazi»
viac okien súèasne.
->> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l.
+>> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l (to je CONTROL-L, nie
+ CONTROL-1).
>> Ak stlaèíte C-x 2, obrazovka sa rozdelí na dve okná.
Obidve okná zobrazujú tento tútorial. Kurzor zostáva na vrchu okna.
(Ak nemáte skutoènú klávesu Meta, stlaète ESC C-v.)
>> Stlaète C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do dolného okna.
-
>> Pou¾ite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie.
Pokraèujte v èítaní týchto in¹trukcií v hornom okne.
Najzákladnej¹í príkaz nápovedy je C-h c. Stlaète C-h, znak c a klávesový
príkaz; Emacs potom zobrazí veµmi struèný popis príkazu.
->> Stlaète C-h c Control-p.
+>> Stlaète C-h c C-p.
+
Hlásenie by malo vyzera» asi takto
C-p runs the command previous-line
Na získanie viac informácií o príkaze pou¾ite namiesto C-h c C-h k.
->> Stlaète C-h k Control-p.
+>> Stlaète C-h k C-p.
To zobrazí dokumentáciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne. Ak
výstup preèítate, stlaète C-x 1, aby ste sa textu nápovedy zbavili.
>> Stlaète C-x 1 pre zmazanie okna s nápovedou.
C-h i Èítanie on-line manuálov (tie¾ Info). Tento príkaz
- Vás prepne do ¹peciálneho buffera s názvom `*info*',
+ Vás prepne do ¹peciálneho buffera s názvom `*info*',
v ktorom mô¾ete èíta» on-line manuály pre balíky
- in¹talované na va¹om systéme. Ak stlaèíte m emacs <Return>,
+ in¹talované na va¹om systéme. Ak stlaèíte m emacs <Return>,
mô¾ete si napríklad preèíta» manuál k Emacsu. Ak ste
doteraz nikdy nepou¾ívali Info, stlaète ? a Emacs vám
predstaví hlavné mo¾nosti módu pre Info. Ak toto
manuál Emacsu ako svoju primárnu dokumentáciu.
+* VIAC VLASTNOSTÍ
+-----------------
+
+Na to, aby ste sa nauèili viac o Emacse, preèítajte si jeho manuál, buï ako
+knihu alebo on-line vo formáte Info (pou¾ite Help menu alebo stlaète F10 h r).
+Dve vlastnosti, ktoré sa vám mô¾u páèi», je dopåòanie, ktoré ¹etrí písanie a
+dired, ktorý zjednodu¹uje prácu so súbormi.
+
+Dopåòanie je na vyvarovanie sa zbytoèného písania. Napríklad, keï sa chcete
+dosta» do bufferu *Messages*, mô¾ete napísa» C-x b *M<Tab> a Emacs doplní
+zvy¹ok mena bufferu, a¾ potiaµ, pokiaµ ho doká¾e zisti» z toho, èo ste u¾
+napísali. Dopåòanie je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole
+nazvanej "Completion".
+
+Dired vám dovoµuje zobrazi» zoznam súborov v adresári (a voliteµne jeho
+podadresároch), presúva», upravova», premenováva», maza» a ináè manipulova» so
+súbormi. Dired je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole nazvanej
+"Dired".
+
+Manuál tie¾ popisuje veµa iných vlastností Emacsu.
+
* ZÁVER
-------
KOPÍROVANIE
-----------
-Tento tútorial vychádza z dllhej rady emacsových tútorialov zaèatej
+Tento tútorial vychádza z dlhej rady emacsových tútorialov zaèatej
tútorialom napísaným Stuartom Cracraftom pre pôvodný Emacs.
Táto verzia tútorialu je, podobne ako GNU Emacs, chránená copyrightom
projects / emacs.git / commitdiff